Napíšem to hneď na úvod. Tento blog bude politický. Rozhodol som sa totiž kandidovať na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Mojou motiváciou je dlhodobo pretrvávajúci zlý stav oblasti školstva a najmä vysokoškolského vzdelávania v SR, ktorý podľa môjho názoru začína byť skutočne kritický. V školstve pôsobím takmer dvadsať rokov svojej profesionálnej kariéry a mám možnosť byť každý deň konfrontovaný s problémami, ktoré sú úplne zbytočné a mnohé aj reálne a rýchlo odstrániteľné. V prvom rade je potrebné tieto problémy pomenovať a následne aj riešiť. Pokiaľ nechceme, aby naše deti hromadne odchádzali do zahraničia a svoje schopnosti a talent poskytli pre rast a rozvoj iných, je treba naozaj niečo urobiť. Nečakajme od terajšej vládnucej garnitúry, že sa o to postará, tí čo odchádzajú nie sú ich voliči a podporovatelia.
Dlhodobo pretrvávajúce finančné poddimenzovanie celého školstva a vzdelávania je hlavnou príčinou súčasného stavu nášho školstva.
Školstvo financujeme cca 0,9 % HDP, priemer Európskej únie sa pohybuje okolo 1,9-2 %. Tieto čísla spôsobujú akútny aj chronický nedostatok financií v rezorte. Výsledkom nie sú len nízke mzdy učiteľov a pracovníkov školstva ale aj nízka kvalita škôl vrátane vysokých škôl v SR. Keď si pozrieme akým spôsobom sú financované vysoké školy v ČR kde jedna univerzita dostáva porovnateľné množstvo peňazí z rozpočtu ako všetky slovenské univerzity spolu rýchlo pochopíme prečo tak vysoké percento našich mladých odchádza na školy v Českej republike. Medzinárodné rebríčky kvality univerzít sú toho dôkazom, nájdeme v nich len jednu resp. dve slovenské univerzity.
Kvalitu školstva vo veľkej miere ovplyvňuje aj kvalita samotných učiteľov. Aké je však spoločenské postavenie učiteľa? Kto chce ísť študovať pedagogické vedy a učiteľstvo? Okrem pár takých, ktorí v tom vidia svoje povolanie sú to naozaj lepší študenti? Alebo skôr tí, ktorí to berú ako poslednú možnosť resp., nutné zlo. Koľko najschopnejších absolventov pedagogických odborov na vysokých školách končí v pedagogickej praxi a koľko odchádza do iných, lepšie platených oblastí? Myslím si, že odpovede na tieto otázky sú pomerne jasné.
Čo je potrebné urobiť?
V časovom horizonte najbližších 5 rokov dosiahnuť financovanie na úrovni priemeru Európskej únie v pomere k hrubému domácemu produktu. S tým následne súvisí mzdová politika rezortu na všetkých úrovniach výchovy a vzdelávania.
Zmeniť základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (Zákon 393/2017 Z.z.) tak, aby sa základné mzdy učiteľov stali motiváciou pri výbere povolania študentov stredných škôl.
Dať cvičným školám a cvičným učiteľom takú finančnú motiváciu aby si vysoké školy pre prax svojich študentov mohli vybrať tie najkvalitnejšie.
Prijať organizačné opatrenia vo vzťahu k zvýšeniu kvality vysokých škôl v Slovenskej republike. Ide najmä o:
- Zmenu systému hodnotenia kvality vysokých škôl zabezpečením nezávislej medzinárodne akceptovanej akreditácie tak ako je to vo veľkej väčšine krajín EÚ. Znamená to proces akreditácie na princípoch nezávislosti a transparentnosti bez stretu záujmov . Je nemysliteľné, aby o akreditácii vlastného pracoviska rozhodovali jeho pracovníci. Vytvára sa tu obrovský priestor pre lobizmus a klientelizmus . Kritériá pre akreditáciu by mali byť jednoduché a zrozumiteľné, mali by byť zhodné s kritériami používanými v ostatných krajinách EÚ a v USA a nastavené vo väzbe na metodiku rozpisu financií na vysoké školy.
- Po objektivizácii kvality vysokých škôl SR bude potrebné nastaviť systém financovania takým spôsobom, aby školy ktoré neposkytujú vzdelávanie adekvátnej kvality zanikli resp. aby boli nútené k integrácii s inými školami. Riešením je samozrejme aj neudelenie akreditácie.
- Je potrebné prijať opatrenia na okamžité zastavenie klientelizmu a potenciálnej korupcie v súvislosti s implementáciou eurofondov a uplatňovaním zákona o verejnom obstarávaní. Je predsa nemožné aby v dôsledku nutnosti mať pre určité dodávané tovary a služby vybratého dodávateľa tento svoje postavenie zneužíval a navyšoval ceny tovarov a služieb na úrovne 100 % až 200 % oproti verejne a okamžite zistiteľným cenám na internete.
- V rozpočte školstva je potrebné oddeliť časť financií zo zdrojov EÚ a nezapočítavať ju do finančných tokov rezortu. Tieto prostriedky nevyjadrujú to, akým spôsobom a koľko financií alokuje vláda na rezort školstva, nie sú automaticky nárokovateľné, a sú často z dôvodov nastavenia administratívy a byrokracie nedostupné. V posledných rokoch sa na trhu objavilo viac firiem tzv. poradcov v oblasti riadenia a prípravy projektov, ktorí za istú dopredu dohodnutú sumu garantujú schválenie projektu. Ilustruje to mechanizmus fungovania prideľovania financií.
Je naozaj najvyšší čas začať realizovať koncepčné opatrenia a premyslené nie náhodné kroky ktoré budú mať zmysel.
Pokiaľ vás moje myšlienky zaujali viac informácií nájdete na webe marekdrimal3-63.eu
